Je to najväčší, ale nie jediný tohto typu objekt v Tarnove. Rakúsko-uhorská armáda mala k svojej dispozícii veľa stavieb a rozľahlých terénov oi. určených na stajne, jazdiarne a iné objekty pre kone hulánov. V budove malo sídlo aj veliteľstvo rakúsko-uhorskej posádky. Dnes je budova oveľa väčšia ako v časoch c.-k. monarchie – v medzivojnovom období bolo dostavané jedno poschodie a bola zmenená fasáda v klasicistickom slohu. Po dobytí Tarnova kasárne zajali ruské okupačné oddiely. Ruské veliteľstvo priradilo značnú časť nákladov na svoje udržanie mestu, čo doviedlo mestský rozpočet k ruine. Po vytlačení ruskej armády na východ a opätovnom zajatí Tarnova rakúsko-uhorskými vojskami mestské orgány boli obvinené z kolaborácie s ruským okupantom – dokonca hrdinský starosta Tadeusz Tertil musel čeliť týmto obvineniam.