Začíname s publikovaním cyklu článkov Magdaleny Petrynej – redaktorky a beskydskej sprievodkyne, propagátorky lokálneho a uvedomelého turizmu, prírodnej edukátorky a blogerky. Autorka nám naservíruje poriadnu dávku ekoturistických zaujímavostí z regiónu a inšpiráciu pre ekovýlety. Pokiaľ sa chcete dozvedieť všetko o cestovaní v duchu týchto slov, bez zanechávania stôp po sebe, o tom, ako literatúra a umenie môžu vytýčiť smer putovania, ako veľká môže byť sila lokálnosti a čo to sú lesné kúpele – rozhodne sa oddajte čítaniu a pozorne vyzerajte ďalšie texty na www.visitmalopolska.pl.

Dá sa v lese kúpať?

Nejde tu o kúpele v potôčiku alebo lesnom jazierku. Termín „lesný kúpeľ“ sa čím ďalej, tým častejšie objavuje v kontexte trávenia voľného času v prírode – čo vlastne znamená?

Pojem k nám doputoval z Japonska, kde sa v osemdesiatych rokoch 20. storočia začalo praktikovať a vedecky skúmať shinrin-yoku (to je po japonsky práve „lesný kúpeľ“). Vedci dokázali, že zdržiavanie sa v lese má na človeka nielen relaxačné účinky, ale je tiež zdraviu prospešné. Trávenie času v zeleni spomaľuje tep, znižuje hladinu kortizolu (teda stresového hormónu) v krvi, znižuje riziko ochorenia cukrovkou 2. typu, chorobami obehovej sústavy a predlžuje spánok, tiež posilňuje imunitu.

Časom sa myšlienka shinrin-yoku rozšírila do celého sveta – vo výskumoch sa pokračuje v Amerike a Európe, a liečba lesom sa stáva čím ďalej, tým dôležitejšou súčasťou starostlivosti o človeka. Nie je to prekvapivé, pokiaľ zohľadníme našu každodennosť, v ktorej dominuje intenzívny mestský život, zo všetkých strán nás bombardujúce informácie a neustály zhon. Príroda je dokonalý liek, pretože stovky tisíc rokov bola naším prirodzeným prostredím, dáva nám teda to, čo naše organizmy potrebujú, dokonca aj keď si toho nie sme vedomí.

Čím sa lesný kúpeľ odlišuje od bežnej prechádzky po lese? Počas lesného kúpeľa sa ponárame (odtiaľ sa vzal kúpeľ v názve!) do sveta, ktorý nás obklopuje, pomaly a pozorne. Les tu nie je scenériou – pre hovory s blízkymi, nevybavené telefonáty alebo cvičenie – je v popredí. Spoznávame ho všetkými zmyslami, nedívame sa len na priestor, ktorý nás obklopuje: dotýkame sa ho, počúvame, ovoniavame, v rámci možností a v závislosti na ročnom období ochutnávame. Počas praktikovania shinrin-yoku neplánujeme trasu ani cieľ, do ktorého máme doraziť, vôbec sa nemusíme premiestňovať ďaleko, dôležité je nasledovanie pozorovania a toho, čo nám napovedá naše telo.

Ako to vyzerá v praxi? Stojí za to vydať sa na sprievodcom vedený lesný kúpeľ, taký človek navrhuje „cvičenia“, ktoré nám pomáhajú zapojiť všetky zmysly a sústrediť sa na tu a teraz. Ale môžeme ho tiež praktikovať samotní alebo s blízkymi v ľubovoľnom zelenom priestore. Ideálne je, pokiaľ si môžete na lesný kúpeľ vyhradiť hodinu alebo dokonca dve. Na začiatok si vypnite telefón (je to dôležité!), niekoľkokrát sa hlboko nadýchnite, pocíťte, ako sa máte (či vás niečo bolí, či je vám dobre, či ste vystresovaná/ý, či si robíte starosti a pod.) a pomaličky začnite preskúmavať okolitý priestor. Môžete sa dotknúť drsnej kôry najbližšieho stromu alebo mäkkého, pružného machu. Môžete si ľahnúť pod strom, zavrieť oči a počúvať hlasy vtákov. Môžete sa postaviť pod voňavé borovice a niekoľko minút vdychovať ich výraznú arómu. Môžete zrakom vyhľadať farebne kvitnúce rastliny a pomaly sa v lese pohybovať po ich stopách. Môžete sa zahľadieť na jemný pohyb lístia vo vetre a pokúsiť sa zopakovať taký pohyb svojím vlastným telom. Môžete pri ceste nájsť lesné jahody a užívať si vôňu slnkom rozohriateho ovocia. Existuje nekonečné množstvo možností.

Dôležité je, aby všetko bolo robené pozorne, a všímali ste si drobností. Pokiaľ vám myšlienky utekajú ku každodennosti, zoznamu na vás čakajúcich úloh alebo náročným spomienkam z posledných dní v práci, pomôže niekoľko hlbokých nádychov a sústredenie na najbližší priestor, napríklad zahľadenie sa, koľko rôznych tvarov majú listy rastlín, ktoré nás obklopujú.

Iba to a až to. Už po štvrťhodine si povšimnete zmeny rozpoloženia, a pravidelné praktikovanie lesných kúpeľov spôsobí, že sa jednoducho žije lepšie. Vnáša viac pokoja, radosti a detskej zvedavosti, posilňuje celý organizmus a uľahčuje sústredenie.

Máte chuť to skúsiť? Blízky kontakt s prírodou môžete praktikovať dokonca v mestskom parku, ale najlepší bude krásny les. Nemusíte hľadať ďaleko – v blízkosti Krakova nájdete dokonalý priestor na praktikovanie shinrin-yoku. Reč je o Niepołomickom pralese. Ide o rozľahlý lesný komplex, ku ktorému je ľahký prístup, pretože leží v skôr rovinatom teréne, takže prechádzanie sa po ňom nevyžaduje veľkú námahu. Najdôležitejšie je, že Niepołomický prales je les plný kúzelných zákutí, starých stromov (mnohé z nich sú prírodné pamiatky) a miesto života mnohých druhov rastlín a zvierat. Nájdete tu okrem iného majestátne duby, voňavé borovice, tajomné jelše majúce rady mokré oblasti... Môžete stretnúť srny, jelene, občas sa objavia dokonca losy. Započujete a uvidíte veľa rôznych vtáčích druhov. Táto rôznorodosť a bohatstvo sveta prírody vyzýva na pobyt v nej a uľahčuje zanechanie všednosti za sebou, aby ste vedome zažívali krásu lesa. V minulosti si Niepołomický prales zvlášť obľúbili poľskí králi a dnes ide o úžasný priestor pre všetkých milovníkov prírody a osoby hľadajúce lesný odpočinok v akúkoľvek ročnú dobu.

Čas, ktorý strávite v pralese, bude určite plný nadšenia, zvlášť, pokiaľ ho pocítite všetkými zmyslami a s veľkou pozornosťou.

Les na vás vždy čaká a môže vám toho skutočne veľa dať. Stačí do neho doraziť, vypnúť telefón, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnuť a ponoriť sa do zelene.

Projekt „Malopoľská ekoturistika – udržateľný turistický rozvoj regiónu“ je realizovaný Fondom partnerstva ako časť programu Ekomalopoľsko z prostriedkov Malopoľského vojvodstva.