Vďaka ústavne zaručeným občianskym právam, sa v Haliči od konca 19.storočia rozvíjal politický život. Politickou scénou, ktorá doteraz bola prakticky jednostajná, zatriasol výskyt masových politických strán, doteraz úplne neznámych. Naďalej tu pôsobili – vďaka nie príliš demokratickému volebnému právu - dávne konzervatívne, demokratické a liberálne strany. Na začiatku 20.storočia však museli ustúpiť novému výtvoru.
Od roku 1895 v Haliči pôsobila Ľudová strana (v roku 1903 zmenila svoj názov na Poľská ľudová strana). Do popredia sa dostáva najmä Wincenty Witos. Menšie vplyvy malo socialistické hnutie, ktoré sa rozvíjalo predovšetkým v mestskom prostredí. Od roku 1897 pôsobilo pod názvom Poľská sociálnodemokratická strana Haliče a tešínskeho Sliezska (PPSD). Významným aktivistom tejto strany pred vojnou bol Ignacy Daszyński. Posledné hnutie, ktoré sa vykryštalizovalo, bolo národno-nacionalistické hnutie. Najväčšie vplyvy malo vo východnej Haliči, najmä vo Ľvove, kde pôsobili Roman Dmowski a Stanisław Grabski. V roku 1904 vo Ľvove vznikla Demokraticko-národná strana. Na rozdiel od ostatných politických hnutí práve táto strana, napriek tomu, že pôsobila v Rakúsku-Uhorsku prehlasovala, že iba Rusko môže ochrániť Poľsko pred germánskym náporom. K najväčším zástancom podunajskej monarchie patrili konzervatívni politici z krakovskej skupiny, známi pod názvom Stańczyci. Propagovali trialistickú koncepciu, ktorej cieľom mala byť zmena rakúsko-uhorského štátu na rakúsko-uhorsko-poľský štát a začlenenie poľských území pozostávajúcich pod ruskou vládou.
V rokoch pred vojnou v Haliči vznikla ešte jedna politická strana – hnutie za nezávislosť spojené predovšetkým s Jozefom Pilsudským , ktorý bol politickým emigrantom z Kongresového kráľovstva. Spojenectvo, ktoré s Rakúsko-Uhorskom navrhoval, malo byť len konjunkturálne, vymerané proti Rusku.
Hlavný cieľ Pilsudského avšak nebola akási forma autonómie väčšej Haliče, ale nezávislé Poľsko. Jeho zámerom bolo vytvorenie základov poľských ozbrojených síl. V roku 1911 vznikla v Krakove legálna polovojenská organizácia Strzelec, avšak organizáciu viedlo tajné Združenie aktívneho boja, ktoré vzniklo rok skôr a kde sa združovali aktivisti za nezávislosť v Haliči. Čoskoro aj iné politické strany začali utvárať takéto strelecké organizácie: antiruskí národniari – Poľské strelecké oddiely, ľudovci – Bartošove oddiely a Podhalanské oddiely. Ku koncu roku 1912 vo Viedni vznikla Dočasná komisia zlúčených strán za nezávislosť, ktorej účelom bola podpora politických vojnových a finančných iniciatív bojovníkov za nezávislosť. Okrem Poľskej socialistickej strany z Kongresovky sa k pripojili aj PPSD, PSL a časť stredísk Národnej demokracie.
Od roku 1895 v Haliči pôsobila Ľudová strana (v roku 1903 zmenila svoj názov na Poľská ľudová strana). Do popredia sa dostáva najmä Wincenty Witos. Menšie vplyvy malo socialistické hnutie, ktoré sa rozvíjalo predovšetkým v mestskom prostredí. Od roku 1897 pôsobilo pod názvom Poľská sociálnodemokratická strana Haliče a tešínskeho Sliezska (PPSD). Významným aktivistom tejto strany pred vojnou bol Ignacy Daszyński. Posledné hnutie, ktoré sa vykryštalizovalo, bolo národno-nacionalistické hnutie. Najväčšie vplyvy malo vo východnej Haliči, najmä vo Ľvove, kde pôsobili Roman Dmowski a Stanisław Grabski. V roku 1904 vo Ľvove vznikla Demokraticko-národná strana. Na rozdiel od ostatných politických hnutí práve táto strana, napriek tomu, že pôsobila v Rakúsku-Uhorsku prehlasovala, že iba Rusko môže ochrániť Poľsko pred germánskym náporom. K najväčším zástancom podunajskej monarchie patrili konzervatívni politici z krakovskej skupiny, známi pod názvom Stańczyci. Propagovali trialistickú koncepciu, ktorej cieľom mala byť zmena rakúsko-uhorského štátu na rakúsko-uhorsko-poľský štát a začlenenie poľských území pozostávajúcich pod ruskou vládou.
V rokoch pred vojnou v Haliči vznikla ešte jedna politická strana – hnutie za nezávislosť spojené predovšetkým s Jozefom Pilsudským , ktorý bol politickým emigrantom z Kongresového kráľovstva. Spojenectvo, ktoré s Rakúsko-Uhorskom navrhoval, malo byť len konjunkturálne, vymerané proti Rusku.
Hlavný cieľ Pilsudského avšak nebola akási forma autonómie väčšej Haliče, ale nezávislé Poľsko. Jeho zámerom bolo vytvorenie základov poľských ozbrojených síl. V roku 1911 vznikla v Krakove legálna polovojenská organizácia Strzelec, avšak organizáciu viedlo tajné Združenie aktívneho boja, ktoré vzniklo rok skôr a kde sa združovali aktivisti za nezávislosť v Haliči. Čoskoro aj iné politické strany začali utvárať takéto strelecké organizácie: antiruskí národniari – Poľské strelecké oddiely, ľudovci – Bartošove oddiely a Podhalanské oddiely. Ku koncu roku 1912 vo Viedni vznikla Dočasná komisia zlúčených strán za nezávislosť, ktorej účelom bola podpora politických vojnových a finančných iniciatív bojovníkov za nezávislosť. Okrem Poľskej socialistickej strany z Kongresovky sa k pripojili aj PPSD, PSL a časť stredísk Národnej demokracie.